Môj príbeh sa začal pred  rokom 2005, keď som pracoval a žil v úplne normálnej rodine s manželkou a dvomi, už v podstate dospelými deťmi, s bežnými radosťami a starosťami ako každá iná rodina až do 31.12.2005, kedy sa môj život rapídne zmenil. Praskla mi aneuryzma, čiže cieva v mozgu. Dovtedy sebestačný, rodinne založený, vyšportovaný chlap bol zrazu odkázaný na pomoc druhého človeka. Bolo to jedno z najhorších období v mojom živote, ktoré so mnou zatriaslo skoro po všetkých stránkach. Verte mi, že nie raz som si dával otázku: „Prečo? Prečo, práve mne sa to muselo stať?“

Po operačnom zákroku aneuryzmy  som mal postihnutú celú pravú stranu, jemnú motoriku a zasiahlo mi to aj rečové centrum. Sprvoti som nevedel čo sa  vlastne stalo, až po konzultácii s lekárom som dostal potrebné informácie ohľadom diagnózy. Lekár skonštatoval, že som mal pri tej smole v podstate aj šťastie, 70% ľudí to vôbec neprežije,  30% je postihnutých. Nabádal ma, aby som čím skôr začal rehabilitovať. Mal som šťastie už v nemocnici,  spoznal som tam jedného ošetrovateľa, ktorý mi ukázal aspoň základné cviky ako mám ďalej postupovať pri rehabilitácií. Následne som získal liečebný pobyt v NRC  Kováčová, ktoré ako jediné na Slovensku dokáže najlepšie rehabilitovať takýto druh diagnózy. Tam som sa naučil základné veci ohľadom sebestačnosti, cvičenia horných a dolných končatín a  reči.

Väčšina pacientov s týmto postihnutím nemá možnosť rehabilitovať v NRC Kováčová a nevie ako ďalej pokračovať v rehabilitácii po príchode  domov z nemocnice. Rehabilitácia ochrnutia končatín, porucha reči, sa musí začať čo najskôr a vyžaduje si v mnohých prípadoch dlhodobú ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť. Väčšina takto postihnutých pacientov nemá možnosti chodiť na rôzne rehabilitácie či liečenia pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Zo psychologického a motivačného hľadiska je samozrejme najvhodnejšia domáca starostlivosť a domáce prostredie.

Rád sa s vami podelím o cenné informácie a rady ohľadom cvičenia s bežne dostupnými prostriedkami, ktoré mne veľmi pomohli, aby som bol znovu sebestačný v každodennom živote. Treba si len veriť. Keď som to dokázal ja, tak to dokážete aj vy. Dôležité je nevzdávať sa hneď pri prvom neúspechu, treba vydržať a úspech sa zaručene dostaví… Sám som si tým prešiel, no  môžem povedať, že tých  12 rokov poctivého cvičenia od CMP stálo za to. V plnej miere si uvedomujem, že môj cvičebný rytmus nekončí. Ak chcem zachovať svoje ťažko získané schopnosti, cvičenie musí byť súčasťou môjho života.

Skutočne, cvičenie sa stalo mojím každodenným návykom, lebo sám na sebe vidím, že bez cvičenia by sa môj zdravotný stav zhoršoval a zároveň sa cítim oveľa lepšie a zdravšie.

Každý pacient, ktorý sa rozhodne pre seba niečo urobiť, by mal v prvom rade sám zhodnotiť svoje schopnosti, či už telesné alebo duševné. Každé postihnutie je iné, je na zvážení každého osobne, či vyskúša moje rady. V dobrej viere ponúkam svoje skúsenosti.

Pomohol a inšpiroval som už viacerých ľudí. Tým, ktorí sa mojimi radami riadili sa ich zdravotný stav postupne začal zlepšovať. Moje odporučenie je – cvičte a nikdy sa nevzdávajte, lebo iba vtedy budete napredovať.